6.2.2022
Zajtra nastupujem do práce. Po 3 týždňoch doma na PNke. Trocha sa toho desím. Kolegyne vedia, že keď som bola doma, tak som skončila v nemocnici s akútnou intoxikáciou. Jedna z nich sa mi tak trocha vysmiala, ale ešte v ten deň večer sa mi ospravedlnila. Vraj si mám premyslieť, čo robím a čo dávam na sociálne siete. Lebo zmluvu v práci mám len na rok a nemusia mi ju predĺžiť. Toto mi povedali dve kolegyne, takže som sa celkom aj začala báť o svoje pracovné miesto. Navyše ma presunuli na iný úsek. Vraj, aby som neurobila zatiaľ žiaden prúser. Ako keby som robila stále nejaké chyby. Príde mi to, že na tom jednom úseku som asi spravila priveľa chýb, tak ma radšej dali na iný. Naozaj robím tak veľa chýb?
3 týždne som bola doma. A za tú dobu sa mi ozvali asi len 3 kolegyne. Myslela som, že ma to bude mrzieť, ale ony boli za všetkých.
Stále mám trocha strach z toho, že by mi ľudia naokolo mohli ublížiť. A v práci je celkom dosť ľudí. Akurát neviem, či mi naozaj chcú ublížiť, alebo si to len ja myslím. Možno to tak vôbec nie je. Neviem čomu veriť. Niečo vnútri mňa ma stále presviedča, aby som neverila nikomu.
