Terapie, lieky
5 rokov som žila v kruhu chudnutia a priberania. Až som jedného dňa v práci odpadla. Nastúpila som do zdravotníctva a mesiac na to som odpadla. Kolegyne vedeli o čo ide, keďže som s nimi nechodila na obedy a na pauze ma videli málokedy. Po pár minútach som sa samozrejme prebrala a fungovala ďalej akoby nič. No deň na to, si ma zavolala nadriadená, že asi nebude niečo v poriadku. Chcela, aby som navštívila odborníka. Nemala som nič proti. Pôjdem za ním, on mi povie, že to bolo z vyčerpania a tým to skončí. Ale nebolo to tak. On miesto toho stanovil presnú diagnózu...mentálna anorexia a stredne ťažké depresie. Šokovalo ma to. Stále som si myslela, že mám všetko pod kontrolou. Ale miesto toho som sa stále ničila. Nechcela som si pripustiť, že mám nejakú chorobu. Fungovala som ďalej ako som bola zvyknutá. Ale asi 2 týždne na to, mi prišlo v práci opäť zle. Začala sa mi točiť hlava, bolo mi na odpadnutie...a tak mi nadriadená vybavila infúziu v nemocnici.
Keď som sa po infúzii vrátila do práce, mala som len dve možnosti. Buď sa dám liečiť alebo mám výpoveď. Nemala som na výber. Bývam v podnájme, ktorý sa sám nezaplatí.
Tak som sa dala liečiť. Najprv som navštívila psychiatra, ktorý mi dal lieky, hlavne na depresie. Nezaberali, tak mi ich zmenil, potom som mala opäť iné, potom vyššie dávky...a až teraz, 12.12.2021 som úplne bez liekov. Aspoň zatiaľ.
Navštívila som aj psychologičku, ktorá sa snaží prísť na príčinu vzniku choroby. Snaží sa uzdraviť myseľ. I keď je to dosť náročné, lebo som si za tých 20 rokov života prešla všeličím.
V tejto dobe chodím aj na niečo ako hypnoterapie. Sú založené na tom prežiť bolestivé situácie znova, prijať ich a nechať ich ísť.
Celá táto liečba bola a je oveľa zložitejšia ako sa zdá. Najprv som sa liečila nedobrovoľne a bolo to na mne vidieť. Potom som si priznala, že mám nejakú chorobu a liečiť som sa chcela. Ale po čase nastal zlom a opäť som liečbu odmietala. A teraz vlastne sama neviem, či sa liečiť chcem alebo nie.
Jedno však viem...nechcem zomrieť.
