Sviatky
Sviatky a oslavy sú pre nás, ľudí s poruchami príjmu potravy, dni hrôzy. Sú to dni, kedy je všade vôkol nás kopec ľudí a jedla.
Vezmime si také Vianoce. Všetci vieme aké sú. Sú to dni prejedania sa. Aspoň pre väčšinu ľudí. Moje Vianoce tento rok vyzerali nasledovne. Štedrý deň som strávila s kolegyňou, jej mamou a bratom. Zjedla som trocha šalátu a kapustnicu bez mäsa. K tomu trocha vína. A to bolo všetko. Nemala som nejak náladu, ani chuť na nič viac. Deň na to, som išla pozrieť svoju rodinu. Nemáme medzi sebou nejaké dobré vzťahy, ale dúfala som, že na Vianoce to bude inak. Nebolo. Prišla som tam a nič. Žiaden záujem. Správali sa ako by som tam ani nebola. Po pár minútach som sa radšej vrátila domov. Psychicky na dne a v hlave myšlienky, čo som urobila zle. Kde som urobila chybu a prečo pre nich nič neznamenám.
Pozrime sa na Silvestra. Silvester som strávila s kolegyňami na chate. 3 dni. Za tie 3 dni som zjedla detskú výživu, mrkvu, uhorku, hrozno a k tomu celkom dosť alkoholu...áno, mala som výčitky. Ale povedala som si, že týchto pár dní si užijem a vycvičím to potom. Schudnem to hneď ako prídem domov. Ale nedalo mi to. Na chate sme boli siedmi a ja som sa aj napriek tomu dala na zvracanie. Za tie dni som zvracala celkom dosť. Našťastie nikto nič nespozoroval.
Teraz, keď píšem tieto riadky, sedím už doma na gauči. S tým, že mi to samozrejme nedalo a hneď po príchode domov, som sa musela zvážiť. Rovnaká váha. Nie som nadšená, ale ani sklamaná. Snažím sa ako viem. Niekedy to ide ľahko, inokedy vôbec.
A o tom to asi je. Kolobeh. Schudnúť, pribrať, schudnúť...a stále dookola. Bude tomu niekedy koniec?
