Hospitalizácia
Prečo som pripustila hospitalizáciu?
Človek ak nad niečím stále premýšľa a rieši to, tak si vlastne uvedomuje, že to je problém. Problém, ktorý by mal riešiť. A ja som si pripustila aj to, že tú hospitalizáciu potrebujem. Nevládzem takto ďalej. Zožiera ma to denno-denne. Môjmu okoliu to ubližuje. A môj organizmus zlyháva.
Ako som sa sem dostala?
Vďaka psychiatrovi. Ten vybavil všetko potrebné. Odvahu ísť sem, som si však musela zabezpečiť sama.
Aké to tu je?
Som tu prvý deň. Takže nemám moc o čom hovoriť. Stále si zvykám. Nový ľudia, nové prostredie, nový režim...nie je to ľahké. Ale to som predsa vedela. Žiadna liečba z choroby nie je jednoduchá. Je len na nás ako sa s tým popasujeme. Áno, cítim sa tu momentálne hrozne, lebo sa nemám o koho oprieť. Nemám tu nikoho, koho by som objala. Nikoho, kto by pri mne stál. Som tu sama za seba a okolitý svet je mimo môjho dosahu. Tak moc by som sa chcela vrátiť do reality, ale zároveň by som sa tak moc chcela konečne vyliečiť.
Ako dlho tu budem?
3 mesiace sú štandardný liečebný režim.
