Iný život

To, že si tam strávila 3 a pol mesiaca znamená, že si už vyliečená, však?

-Nie. Aj keby som tam strávila pol roka, neznamená to, že som sa vyliečila. Úplné vyliečenie ani nie je možné. Človek to bude mať v sebe navždy. Vždy sa bude na to jedlo pozerať inak ako ostatní. Časom sa len naučí spracovať tie myšlienky a nemyslieť na to v takom množstve. 

Počítaš stále kalórie?

-Áno. Už si ale nezapisujem každý deň koľko kalórií som zjedla. Ale keď som v obchode, vždy siahnem po menej kalorickom jogurte napríklad alebo po cole zero.

Nútili ťa tam jesť mäso aj napriek tomu, že si vegetariánka?

-Áno. Podľa nich už to je špekulovanie s jedlom. Ja som to mäso aj napriek všetkému ale nejedla.

Vrátila si sa do práce? 

-Nie. Dávam si ešte nejaký ten čas na zotavenie doma. A s liekmi, ktoré teraz mám, by som nevedela v práci pracovať. Navyše som zdravotník a ten musí byť v poriadku a vedieť pracovať na 120%.

Pribrala si tam?

-Áno. Pribrala som a celkom dosť. Je to ale mojou chybou, lebo som nedodržiavala stravovací režim. 

Nechceš to teraz opäť schudnúť?

-Neviem. Štve ma to a najradšej by som hneď teraz začala cvičiť, aby som sa cítila lepšie, ale viem, že to je to, čo spraviť nemôžem. 

Vymazala si na všetkých kontakty?

-Nie. Práve naopak. Osoby, ktoré tam sú, sú úžasné a píšeme si stále. S niektorými sa dokonca stretávam aj teraz. Bez nich by som to nedala.

Vedia ostatní pochopiť, že si bola na liečení?

-Ako ktorí. Niektorí sú s tým okej a snažia sa ma podporiť, ale iní to zase vôbec nechápu. Vraj má teraz každý psychické problémy a je to len poukazovanie na ne. S čím ja teda nesúhlasím. Nesnažila som sa na seba poukázať. Chcela som sa dať dokopy, lebo sama som to už nezvládala a moja cesta viedla len do hrobu.